Prvá spomienka....
Prvá spomienka
V prvom rade sa ospravedlňujem za zlú gramatiku, pretože som väčšinu vecí písal v dosť komplikovaných podmienkach mimo územia Slovenska, na miestach kde o našej malebnej slovenskej hrude nepočuli ani v TV a ani na hodinách zemepisu a dokonca ani o našej krajinke nehovoril ani pán farár. Písal som tieto spomienky z totálnej nudy, zúfalstva a každodenného boja o prežitie. K počitaču som sa dostal v týchto podmienkach iba vďaka tomu, že som pracoval v knižnici, ak sa dá rozpadnutá chatrč tak nazvať. A nechce sa mi všetky tie texty nanovo editovať, takže si prosím chyby nevšímajte.
Ďakujem Pedro
Keďže môj otec mal smolu a narodil sa pomerne starým rodičom ja som mal to šťastie že moji starý rodičia z otcovej strany buď nežili alebo boli natoľko starý že starať sa (mam na mysli občasné stráženie vnuka) o 1,5 ročne dieťa bol problém. Ako od začiatku som bol dieťa neposedné zvedavé a aktívne.
Moja babička ktorá ledva stála na nohách bežala si pokecať na dvor so susedkou určite o niečom dôležitom že ma nechala na par minut bez dozoru. Bývame v rodinnom dome s dvoma poschodiami kde druhé poschodie sa nachádza približne vo výske 10 až 12 metrov. Okná v lete sú zvyčajne otvorené aby sa aspoň vánok vzduchu dostal do našho malebného domčeka ktorý o klimatizácií ani len nesníval. Zhodou náhod sa moja postieľka so mnou nachádzala na druhom poschodí.
Som zvedavý už od malička. Chviľka bez dozoru. Zvlaštna konštelácia pána idúceho peši po našej ulici, veľmi pozorného a všímaveho.
Moja stará mama beží za susedou a vtedy prišla moja chvíľka. V sekunde som sa niakym spôsobom dostal zo svojej postielky s ohrádkou pre mňa v tom čase veľmi vysokou. Záhadne sa dostávam po stoličke na vnútorný parapet okna. Dvoma krokmi som sa dostal cez otvorene okno až na parapet ale tentoraz vonkajši. A tu prichádza moj prvý okamih precitnutia, ktorý sa mi prvý vryl do pamäti. Pozerám sa prvý krát z výšky na svet chcem spraviť krok, ktorý by bol do prázdna a asi by zmenil môj život na nepoznanie. Možno by som padol na trávu pod dom a prežil by som väčšich následkov možno v horšom prípade by som dopadol na plot a mal trvale následky. Nechajme tieto veci tak radšej a lebo už aj predstavy su strašné.
Pred krokom do prázdna ma zastavila zúrivá gestikulácia pána ktorý išiel práve na prechádzku po našej ulici. Pämatam si ako som sa držal len jednou rukou okna pozeral dole na toho pána. Na pár sekund ma to zaujalo, v tvári som pocítil vánok: letný, teplý, príjemný na mojej rozhoručenej pokožke.
Veľmi váham či urobiť krok alebo nie...pán stale gestikuluje a snaží sa upútať moju pozornosť. Už som sa rozhol urobiť krok strach necítim, príjemny pocit z vánku na mojej šíji. V tej sekunde ma chytia dve ruky dôverne známe, staré ale v tom momente silné a rozhodné vtiahnu ma späť do okna. Dostávam na zadok poriadne, ešte teraz cítim tie mozoľnaté ruky na mojom pozadí keď si na to spomeniem.
Prvý prispevok od Pedra P. Suchánskeho, ktorý je priama rodina slovenského medzivojnového spisovateľa Petra Suchánskeho, zakladateľa dobrodružnej fantasy literatúry. Pedro podobne ako jeho pra ujo strávil dlhý čas v zahraničí, bohužial v brazilskom väzení v meste Rolandia pri rieke Parana. Jeho zážitky a spomienky budeme uverejňovať postupne a pokial nam to ich autor dovolí a pošle.
