HUFFI POST

De Niro, Douglas, Freeman a Kline sa snažia dokázať, že ešte nepatria do starého železa a vedia si aj v zrelom veku užívať život. Sekunduje im pri tom aj 50 Cent.

Je rok 1955 a my sa zoznamujeme s „Flatbushskou štvorkou“, ako sa sama nazýva štvorica dvanásťročných chalanov z Brooklynu. Stačíme sa o nich dozvedieť akurát to, že sú zohratí, výreční, správne drzí a keď príde na to, vedia aj udrieť, a že dvaja z nich zdieľajú nežné city ku spoločnej kamarátke Sophie – a už sa aj presúvame v čase o štedrých 58 rokov ďalej, teda do súčasnosti, v ktorej ich osud rozvial do rôznych končín USA. Sam (Kevin Kline) žije s manželkou na Floride, kde si kráti dôchodcovské dni vodným aerobickom a ide sa pritom unudiť k smrti. Archie (Morgan Freeman) je po miernej mŕtvici, no trpí skôr následkom prílišnej starostlivosti a nekompromisného dohľadu svojho dospelého syna. Paddy (Robert De Niro) zostal ako jediný žiť v Brooklyne.

Pred rokom mu zomrela manželka (zmienená detská láska Sophie), a zo stále smútiaceho vdovca sa stal nespoločenský ufrfľanec, ktorý odpláca susedkine láskavosti ostrými rečami. Z Billyho (Michael Douglas) je úspešný kalifornský obchodník, ktorý sa po desaťročiach staromládeneckého života práve chystá oženiť s tridsaťročnou ženou. A práve táto chystaná udalosť je zámienkou k plánovanej rozlúčke so slobodou práve v Las Vegas – len to ešte chce presvedčiť Paddyho, ktorého kamarátstvo s Billym značne utrpelo Billyho neúčasťou na Sophienom pohrebe, aby vyšiel zo svojho mauzólea a pridal sa k nim...
Najväčšou prednosťou filmu je samozrejme ústredná štvorica hereckých legiend, ktoré spolu dosiaľ pred kamerou nikdy nestáli. A funguje im to lepšie, než by sme predpokladali. Žiadne súboje hereckého ega, ale zladený tím. Páni sa navzájom dobre dopĺňajú, je medzi nimi chémia a nik sa nederie do popredia na úkor ostatných - aj keď je pravda, že vďaka stavbe príbehu vyčnievajú postavy stvárnené Douglasom a De Nirom, a ich spoločný konflikt, ktorý naberie novú dimenziu po tom, čo sa kamaráti v Meste Hriechov zoznámia s barovou speváčkou Dianou (Mary Steenburgen).
 

Príbeh samotný obsahuje dosť klišé a je neveľmi originálny (partia starých pánov na výlete sa správa ako banda puberťákov; počas víkendového dobrodružstva, ktoré malo byť pôvodne čírou zábavou a uvoľnením, sa dostanú do nečakaných situácií a zážitkov a tie ich donútia zamyslieť sa nad vlastným životom), napriek tomu je film po väčšinu času príjemné sledovať.
Na jednej strane sa dočkáme pohľadnicových záberov Las Vegas, množstva opálených dievčat v bikinách, divokých večierkov v kráľovských apartmánoch prvotriednych hotelov, dokonca aj 50 Centa (o ktorom zistíme, že má slušný zmysel pre humor) v  dôvtipnej epizódnej úlohe, na strane druhej vážnych životných rozhodnutí, citových pohnutí a vyjasňovania dávnych konfliktov. Silné sú predovšetkým dialógy. Slovné prestrelky, vtipy, vzájomné doberanie sa, generačné či kultúrne strety a nedorozumenia z nich plynúce – v týchto aspektoch spočíva hlavná príťažlivosť filmu a keby bol celý film niesol v takomto ľahkom až fraškovitom tóne, mohlo vzniknúť naozaj výnimočne zábavné dielko. Nanešťastie sa dočkáme aj scén, v ktorých mizne humor a nadhľad, kedy sa komédia mení na (pseudo)psychologickú drámu, a divák čelí sentimentalite a nútenej dojemnosti chvíľami až gýčovitých rozmerov. Nie je ich však tak veľa, a vďaka šarmu hlavných hrdinov filmu dosť odpustíte. Vcelku sú Frajeri vo Vegas slušným, aj keď nenáročným kúskom, akousi rozprávkou pre dospelých, ktorá v tomto sviatočnom období nenamáha mozgové závity, ale pobaví i rozosmeje.